Podané protilátky by mohli poskytnúť okamžitú ochranu a pôsobiť
preventívne či dokonca mať pozitívny vplyv aj na už infikované osoby.
Protilátky sa podľa zistení vedcov totiž naviažu na vírus a bránia mu v
tom, aby prenikol do buniek a rozmnožoval sa v nich.
Vedci z nemocnice Charité a z Nemeckého centra pre neurodegeneratívne
ochorenia skúmajú aktuálne vývoj takzvaného pasívneho očkovania, ako vo
štvrtok uviedli predstavitelia berlínskej Charité.
Rozdiel medzi aktívnym a pasívnym očkovaním spočíva v tom, že pri
pasívnom spôsobe sú ľuďom podávané už vopred hotové protilátky, ktoré sa
po určitom čase rozložia. Nezabezpečujú teda spravidla takú trvalú
ochranu ako aktívne očkovanie. Ich výhodou však je, že účinok nastane
okamžite, zatiaľ čo pri aktívnom očkovaní sa musia protilátky v tele
najprv vytvoriť.
Doterajšie pokusy na škrečkoch potvrdili účinnosť týchto protilátok. "Keď sa protilátky podali po infikovaní sa, mali škrečky nanajvýš mierne symptómy ochorenia," vysvetlil koordinátor tohto výskumného projektu Jakob Kreye. Pri preventívnom podaní protilátok zase hlodavce neochoreli vôbec.
Pre klinický vývoj sú podľa Charité mimoriadne sľubné najmä tri doteraz
identifikované protilátky. Okrem starostlivosti o nakazené osoby by sa
mohli využívať na preventívnu ochranu zdravých ľudí, ktorí sa dostali do
kontaktu s osobou infikovanou koronavírusom.